PATEXDUPRI
Prvý tohtoročný letný víkend sme strávili v prírode. Konkrétne na dunajských ramenách pretekajúcich našim územím. Spolu so širšou rodinou a ďalšími kamarátmi sme si užili veľkú Pátraciu expedíciu po Dunajskej príšere, v skratke PATEXDUPRI.
Je treba priznať, že Dunajskú príšeru ešte nikto doposiaľ nevidel a nemal možnosť sa s ňou stretnúť. Na rozdiel od jej škótskej príbuznej Lochnesskej príšery, ktorá sa už na niekoľkých obrázkoch objavila. A o to bol cieľ našej expedície náročnejší.
Počasie na úvod dvojdňového podujatia hrozilo jeho nezdarom. Našťastie veľmi rýchlo sa vyčasilo a nič už nebránilo pokračovať v samotnej expedícii. No a kým sa počasie umúdrilo, čas sme využili na posilnenie sa v pobrežnom bufete.
No a po posilnení sa prišla na rad suchá príprava na brehu. Mala svoje klady v tom, že na brehu bola veľmi malá pravdepodobnosť sa s člnom prevrátiť a začať sa topiť.
Bohužiaľ, hoci sme skúšali rôzne taktiky a techniky privolania Dunajskej príšery na hladinu, ani jedna z nich nebola úspešná. Dokonca sme skúsili vyhodiť z člnov trojitú návnadu na jej prilákanie priamo do tečúceho riečneho prúdu a nič. Zrejme jej nestálo za to unúvať sa pri pohľade na tri hromádky kostí potiahnuté kúskami kože.
Pátracia expedícia sa na druhý deň skončila a objekt nášho záujmu sa neobjavil. Zhodli sme sa na tom, že Dunajská príšera sa zrejme vybrala navštíviť svoju škótsku príbuznú, aby sa vyhla neľudským teplám, ktoré sa na nás v našich zemepisných šírkach budú v lete valiť. Jeden úspech sme však predsa len zaznamenali. Aj keď Dunajskú príšeru nikto doteraz nevidel, umelej inteligencii sa napriek tomu podarilo vytvoriť jej pravdepodobný identikit. A tak nabudúce budeme mať väčšiu nádej na expedičný úspech.
